Kotlaba Bohumil
Narodil sa 12.7.1936 v Klobušiciach pri Ilave v robotníckej rodine. Keď mal 2 roky, ochorel na zápal mozgových blán. Vtedajšie obmedzené možnosti medicíny neumožňovali vyliečenie a následkom bolo obojstranné ohluchnutie.
Základnú školu vychodil v Kremnici, ktorá niesla teraz archaicky názov Základná škola pre hluchonemých. Skončil ju v roku 1953, v tomto čase boli k dispozícii len tri odbory, čo bol vlastne obmedzený výber. Nezostávalo nič iné, len sa vyučiť za pánskeho krajčíra na SOU pre hluchonemých v Bratislave (dnešný názov SOU pre sluchovo postihnutú mládež).
Bohumil Kotlaba ako nadaný futbalista - útočník hrával tento medzi nepočujúcimi obľúbený šport už od základnej školy a práve pravidelný tréning z neho urobil futbalistu veľkého formátu. Pravidelne reprezentoval školu na turnajoch, po jej skončení aj ako člen reprezentácie.
Z jeho bohatej športovej histórie vyberáme tie najvýznamnejšie:
- Dvojnásobný majster ČSSR vo futbale s klubom Hluchonemých Bratislava v r.1955, 1956
- Majster ČSSR vo futbale s klubom Odeva „B“, neskôr Jednota Trenčín „C“ v rokoch 1958, 1960, 1961, 1962, 1963.
- Majster ČSSR vo volejbale v roku 1956.
- 5.miesto v behu na 100m v roku 1955 a 2.miesto v skoku do diaľky na Športových hrách.
- Účasť na Spartakiáde v roku 1955.
- Jednota Trenčín- Juhoslávia (nepočujúci) 1:0, tento zápas patrí medzi najpamätnejšie.
Po skončení školy v roku 1956 nastúpil ako žehliar do Odevného závodu Makyta v Púchove. Avšak jeho láska k futbalu ho ťahala do Trenčína, kde mal svoju partiu, s ktorou s výborne rozumel, vybavil si teda, aby mohol pracovať v Odeve Trenčín na rovnakej pozícii, akú mal aj v Púchove. Vedenie bolo naklonené k športu, tak už 17.12. 1957 žehlil v Odeve Trenčín.
Ako to už býva, popri športe sa zahľadel do Magdalény Krchňakovej a v roku 1961si v Trenčíne povedali svoje Áno. Z tejto lásky vzišli dve deti, dcéra Mária a syn Bohumil.
V Trenčíne už vtedy viedol klub nepočujúcich v rámci Zväzu invalidov pán Began a mladému Bohumilovi Kotlabovi ponúkol funkciu pokladníka. Ten neváhal, jeho organizačný duch bol na prácu v tíme ako stvorený. Ako sa klub rozširoval o nových členov, p.Kotlaba sa čoraz viac a viac angažoval v rôznych prípravách, neskôr ho zvolili za podpredsedu a od roku 1971 do roku 1991 bol predsedom športového klubu nepočujúcich. Za ten čas sa pričinil o mnohé zmeny k lepšiemu, niektoré jeho zmeny platia dodnes. Bol blízkym spolupracovníkom p.Begana až do jeho náhleho skonu v roku 1996. Po dlhých 39 rokoch odišiel na zaslúžený dôchodok 12.7.1996. Jeho srdečný vzťah k samotným nepočujúcim a vrodená aktivita mu nedovolili tráviť jeseň života v ústraní, naďalej sa angažoval v práci pre Trenčianskych nepočujúcich. V rokoch 1995-2007 zastával post predsedu Centra nepočujúcich Trenčín.
V súčasnosti už žiadnu funkciu nevykonáva, naďalej sa pravidelne schádza s nepočujúcimi, svojím humorom a historkami je vždy príjemným spoločníkom pre všetky vekové skupiny.
Kotlaba B.
Narodil sa 12.7.1936 v Klobušiciach pri Ilave v robotníckej rodine. Keď mal 2 roky, ochorel na zápal mozgových blán. Vtedajšie obmedzené možnosti medicíny neumožňovali vyliečenie a následkom bolo obojstranné ohluchnutie.
Základnú školu vychodil v Kremnici, ktorá niesla teraz archaicky názov Základná škola pre hluchonemých. Skončil ju v roku 1953, v tomto čase boli k dispozícii len tri odbory, čo bol vlastne obmedzený výber. Nezostávalo nič iné, len sa vyučiť za pánskeho krajčíra na SOU pre hluchonemých v Bratislave (dnešný názov SOU pre sluchovo postihnutú mládež).
Bohumil Kotlaba ako nadaný futbalista - útočník hrával tento medzi nepočujúcimi obľúbený šport už od základnej školy a práve pravidelný tréning z neho urobil futbalistu veľkého formátu. Pravidelne reprezentoval školu na turnajoch, po jej skončení aj ako člen reprezentácie.
Z jeho bohatej športovej histórie vyberáme tie najvýznamnejšie:
- Dvojnásobný majster ČSSR vo futbale s klubom Hluchonemých Bratislava v r.1955, 1956
- Majster ČSSR vo futbale s klubom Odeva „B“, neskôr Jednota Trenčín „C“ v rokoch 1958, 1960, 1961, 1962, 1963.
- Majster ČSSR vo volejbale v roku 1956.
- 5.miesto v behu na 100m v roku 1955 a 2.miesto v skoku do diaľky na Športových hrách.
- Účasť na Spartakiáde v roku 1955.
- Jednota Trenčín- Juhoslávia (nepočujúci) 1:0, tento zápas patrí medzi najpamätnejšie.
Po skončení školy v roku 1956 nastúpil ako žehliar do Odevného závodu Makyta v Púchove. Avšak jeho láska k futbalu ho ťahala do Trenčína, kde mal svoju partiu, s ktorou s výborne rozumel, vybavil si teda, aby mohol pracovať v Odeve Trenčín na rovnakej pozícii, akú mal aj v Púchove. Vedenie bolo naklonené k športu, tak už 17.12. 1957 žehlil v Odeve Trenčín.
Ako to už býva, popri športe sa zahľadel do Magdalény Krchňakovej a v roku 1961si v Trenčíne povedali svoje Áno. Z tejto lásky vzišli dve deti, dcéra Mária a syn Bohumil.
V Trenčíne už vtedy viedol klub nepočujúcich v rámci Zväzu invalidov pán Began a mladému Bohumilovi Kotlabovi ponúkol funkciu pokladníka. Ten neváhal, jeho organizačný duch bol na prácu v tíme ako stvorený. Ako sa klub rozširoval o nových členov, p.Kotlaba sa čoraz viac a viac angažoval v rôznych prípravách, neskôr ho zvolili za podpredsedu a od roku 1971 do roku 1991 bol predsedom športového klubu nepočujúcich. Za ten čas sa pričinil o mnohé zmeny k lepšiemu, niektoré jeho zmeny platia dodnes. Bol blízkym spolupracovníkom p.Begana až do jeho náhleho skonu v roku 1996. Po dlhých 39 rokoch odišiel na zaslúžený dôchodok 12.7.1996. Jeho srdečný vzťah k samotným nepočujúcim a vrodená aktivita mu nedovolili tráviť jeseň života v ústraní, naďalej sa angažoval v práci pre Trenčianskych nepočujúcich. V rokoch 1995-2007 zastával post predsedu Centra nepočujúcich Trenčín.
V súčasnosti už žiadnu funkciu nevykonáva, naďalej sa pravidelne schádza s nepočujúcimi, svojím humorom a historkami je vždy príjemným spoločníkom pre všetky vekové skupiny.
Kotlaba B.